Nezdá sa to, no digitálne hry sú súčasťou modernej (industriálnej) spoločnosti už viac než 50 rokov (ak ich rátame kdesi od čias pratety Odyssey). Uchvacujú masy ľudí, ktorí im venujú množstvo času, úsilia a v neposlednom rade aj financií. Svetový herný priemysel mal v roku 2012 výnos 67 miliárd $ a analytici mu predpovedajú na rok 2017 až neuveriteľných 82 miliárd $. Takže, máme tu obojstranne profitujúcu oblasť, ktorá je stále na vzostupe, pričom na jednej strane sú hrania-chtiví “obyčajní ľudia”, na druhej strane ohromný priemysel, ktorý sa im snaží ulahodiť, a to tak, aby z toho čo najviac vyťažil. A vyťažiť môže jedine vývojom hier atraktívnych pre čo najväčší počet hráčov. Pretože ľudia zas nebudú hrať čokoľvek. Majú rôzne nároky, nachádzajú sa v rôznych životných situáciách, sú z rôznych kultúrnych prostredí, majú rôzne motivácie, pre ktoré hrajú práve to, čo hrajú, majú svoje obľúbené žánre hier… Sú však “kultovky”, ktoré pohltili doslova masy, ktoré zotreli kultúrne rozdiely a ktoré odsunuli do úzadia všetko, čo nás odlišuje, aby nás mohli spojiť jednou jednoduchou emóciou – chtíčom zahrať si ich. A sú vývojárske štúdiá zvučných mien, o ktorých platí “čo hra, to hit”. (viac…)