Pol roka sme čakali, odkedy sa spustil predaj lístkov na európske turné Lany Del Rey. Vtedy sa to zdalo ďaleko a už je aj jej viedenský koncert za nami.
Lana vystúpila v krásnych a našťastie nie až tak veľkých priestoroch Gasometru a tak sme si ju mohli pozrieť zblízka a vo viac intímnej atmosfére, ktorá ladí s jej melancholickou hudbou. Pred samotnou Lanou vystúpila ako predskokan skupina Cassidy, kde hrá jej momentálny frajer. Keďže sme na nich prišli neskoro, nemôžem povedať, akí boli, ale asi dobrí, veď Lana by predsa nechodila s nejakým hudobným analfabetom!
Po výskaní fanúšikov a vyvolávaní jej mena sme sa niečo po pol deviatej nakoniec dočkali a Lana vyšla v krátkej sukienke na mierne gýčové pódium s umelými palmami a zvieratkami za sprievodu počiatočných tónov piesne Cola, počas ktorej aj zbehla k prvej rade, kde si vyzbierala darčeky od fanúšikov. Prvé tri piesne sa niesli v znamení novšieho Paradise albumu – po Cole nasledovali Body Electric a Gods and Monsters. Lana nie je veľká šoumenka, ale od jej hudby sa to ani neočakáva. Vôbec by mi nevadilo, keby som sa na jej koncerte ocitla kdesi v zasmradenom podzemnom bare, kde by sme sedeli pri vínku a tvárili sa zér kúl. Lanina povestná plachosť sa ukazovala počas celého koncertu – neisté ďakujem a pohľady, avšak v jej podaní je to milé a vidno, že je naozaj potešená z jej oddaných a vrieskajúcich fanúšikov. Nasledoval jej veľký hit Born to die, pri ktorom vynikla jej skvelá sprievodná kapela, ktorá naživo dala piesni väčšiu dynamickosť, hlavne výrazné bicie. Nasledoval cover piesne jednej z jej najväčších inšpirácií – kapely Nirvany – Heart Shapped Box, ktorá nebola zlá, ale radšej by sme si vypočuli o skladbu viac z jej veľkého skvelého reperotáru. Nasledovali komornejšie piesne Carmen a Million Dollar Man, a HMkovská Blue Velvet. Lana sa nám, viedenskému publiku, poďakovala a povedala, že je veľmi šťastná, že môže hrať na takýchto krásnych miestach. Po týchto slovách viedenské publikum went wild a Lana ho nemohla dve minúty utíšiť. Ale je milé myslieť si, že to nehovorí všade 😉
Piesňou American potom ukončila prvú pomyselnú časť koncertu, po ktorej sa pobrala nachvíľu do zákulisia. V tejto pauze sa pustilo do sály intro videoklipu Ride, po ktorom za vresku všetkých prítomných prišla opäť a spustila živú verziu tejto skladby. Mnohých možno zaskočil jej skvelý spev, keďže bola v počiatkoch jej kariéry nechválne známa tým, že naživo to moc nevie a znie opito. A možno aj bola… Každopádne, asi s tým už nadobro sekla alebo prešla na iné podporné látky, prospelo jej to a práve pri Ride sa to ukázalo najviac. Po tomto nás nenechala vychladnúť a zahrala pre mnohých jej najkrajšiu pesničku Summertine Sadness. Poslednou novšou skladbou, ktorú zahrala bola Burning Desire a nasledoval jej najväčší hit Videogames, pri ktorom spievala celá sála.
Pomyselnou třešničkou na torte bola konečná National Anthem, pri ktorej sa najviac predviedla opäť jej skvelá kapela. Pri tejto skladbe jej aj vokálne pomáhal klávesák a celá skladba mala najprv jazzovejší podtón, ktorý však potom zmizol spolu s Lanou v zákulisí a bez nej na pódium to už kapela rozbalila naplno a predviedla k tejto skladbe niekoľkominútové energické outro, ktoré bolo po celom skvelom koncerte pohladením na tých správnych miestach. Koncert skončil, ale my by sme radi ešte ostali. Dala by sa počúvať ešte aj dve hodiny a nevadilo by mi, že by som naďalej musela stáť na špičkách. Lana má zvláštne čaro, ktoré dokázalo rozohniť aj inak sterilné rakúske publikum. Možno to bolo aj tým, že tam bolo veľa Slovákov. A chlapov na podpätkoch a iných rôznych podivínov. A dokonca prišiel aj Moby (povráva sa). Nebyť páru čechov, čo vedľa nás neustále trkotali, nebolo nič, čomu by som niečo vytkla. Tak snáď aj nabudúce, Lani 🙂
Ps. Lana je naozaj činorodá, vydáva jednu novú pieseň za druhou a jej najnovším počinom je vynikajúca „Young and beautiful“ , ktorú zložila na soundtrack k očakávanému filmu The Great Gatsby. Vypočujte si exkluzívnu premiéru:
foto: wien.orf.at
