Recenzia: Jasmínine slzy alebo neposielajte ešte Woodyho do dôchodku

O tom, že je Woody Allen jedným z najplodnejších svetových režisérov, netreba debatovať. A že mu už pomaly tiahne na osemdesiatku, je  o to úctyhodnejšie. Toto leto pre nás pripravil ďalšiu novinku s názvom Jasmínine slzy. Včerajšia premiéra mala plno a snáď bude tento trend pokračovať.

                                                                                    

Film sľubuje malý odklon od jeho doterajších cestovateľsko – komediálnych filmov z európskeho prostredia a venuje sa vážnejším témam, i keď stále s dávkou Woodyho povestného humoru, na ktorý sme pri jeho filmoch zvyknutí.

Jasmine je zhýčkaná žena z vyšších kruhov zvyknutá na náležitý štandard, ktorý jej zabezpečuje jej bohatý manžel. Večierky,nákupy, predvádzanie sa – tak sa cíti ako ryba vo vode a nič iné ani robiť nevie. Jasmine však dlho nevidí, alebo lepšie povedané nechce vidieť, že jej oslnivý život vôbec nie je taký, ako sa na prvý pohľad zdá a čoskoro sa začne rúcať ako domček z kariet. Hlavná téma filmu tak rieši následky, do akých sa môže človek dostať, keď priviera oči nad realitou a volí život v pohodlnej lži.

blue-jasmine

 

Hlavnú hrdinku vynikajúco stvárňuje Cate Blanchett a mnohí kritici túto rolu označujú za jej životnú. Šepká sa i o možnej nominácii na Oscara, ale o tom je ešte predčasné hovoriť. Cate strieda hysterické záchvaty, nervové zrútenia s nacvičenými úsmevmi a mániami tak presvedčivo, až z nej ide občas strach. Woody si však veľmi dobre dáva pozor, aby film neupadol do depresívneho portrétu a strieda scény tak, že v nasledujúcej sa už celá sála smeje vďaka absurdnosti jej správania. Kontrast medzi životom na vysokej nohe na newyorskej Park Avenue a životom jednoduchých ľudí v temperamentnom San Franciscu skvele vykresľuje striedanie súčasných a retrospektívnych scén, čo dodáva filmu dynamiku a pomaly odhaľuje zásadné fakty z Jasmininej histórie.                                                                         Je obdivuhodné, ako Woody dokáže v každom jeho filme preniesť kus zo seba na všetkých hercov, aj keď vo filme nehrá. Jeho neurotické pohyby, mimika a hlášky sa odrážajú aj u hercov v tomto filme a podčiarkujú rukopis jeho autorstva.

blue-jasmine-trailer

Hodina a pol utečie rýchlo, otvorené konce sú už vo Woodyho filmoch samozrejmosťou a bez nich si ich už ani neviem predstaviť.  Ostávajú na vašej interpretácii a fantázii, donútia vás premýšľať o filme aj cestou z kina, pred zaspávaním a kľudne aj deň po tom. Allenovky –  konverzačky vás vtiahnu a ľahko k vám prehovoria, nepotrebujú na to nekresťanské budgety a najmodernejšie efekty. A preto sme radi, že Woody ešte zbesilo točí, stále chce a má čo povedať. Už teraz sa tešíme na jeho ďalší film, ktorý má prísť v roku 2014.

Hodnotenie: 90%

 

foto: wattpad.com, krimsonkimono.com

Komentáre